Nebyť Korony, kto vie, či by sme sa k tomuto nášmu východnému moru vôbec dostali (tu naša zrušená dovolenka). Ťažko to už dnes odhadnúť, každopádne, ako mnohí „západniari“ sme sa vlastne nikdy predtým poriadne na východ nedostali. Domaša bol nápad mojej sestry a jej muža, zanieteného rybára, pochádzajúceho kúsok odtiaľ. Objednali chatku pri jazere a my sme naštartovali motory a vybrali sa na ďalekú cestu.
Cesta
Strašili nás nekonečné kolóny a dlhé hodiny v aute. Nakoniec to bolo celkom v pohode, hoci musím povedať, že sme si schválne vybrali tie menej exponované časy. Tam sme išli v pondelok (vyrážali sme však z Banskej Bystrice, kde sme si urobili menšiu 2-dňovú zastávku) a späť sme išli síce v nedeľu, ale skoro ráno. Jedinou prekážkou bola oprava cesty za Prešovom pri Kapušanoch. V tých „naj“ časoch sa tam stálo aj viac ako hodinu, my sme však prešli v oboch smeroch za pár minút.
Cesta z BB nám trvala asi 3 hodiny, späť do Bratislavy do bolo 4,5 hodiny a ušlo to celkom rýchlo.
Domaša vznik
Domaša je veľké jazero (14 km dlhé) asi 30 km východne od Prešova. Vznikla zatopením niekoľkých dedín na toku rieky Ondavy v 60tych rokoch. V tomto období sa budovalo veľa vodných diel a ich účelom (ako som sa dočítala) určite nebola rekreácia na prvom mieste. Chemické farbiky v regióne potrebovali vysoký prietok vody a čo je ešte horšie – potrebovali zriediť chemikálie, ktoré do rieky vypúšťali. Brr, dnes nám to príde šialené.
Domaša dnes
Dnes je Domaša rekreačnou oblasťou so silným vodáckym, rybárskym a letoviskovým nádychom. Veľmi sa mi páčilo, že každý dom či chata má niečo ako garáž, ale nie na auto, ale na čln. Človek sa naozaj cíti, akoby bol niekde pri mori.
Pláže na Domaši sú trávnaté a je ich veľa pri každej dedinke či chatovej oblasti. Populárne sú karavany a kempingy. Musím povedať, že všetko bolo veľmi-veľmi čisté. Chodievam pravidelne v Bratislave venčiť/vyplávať našu Ginku, a ten bordel, čo je okolo Bágra či Zlatých Pieskov, je na zaplakanie. Tam som na trávnatej pláži nevidela ani špinku.
Populárne letoviská sú Valkov, Kelča, Dobrá (tieto sme aj navštívili).
Čo robiť na Domaši?
Tak v prvom rade všetko, čo je spojené s vodou 🙂 Nám až tak nevyšlo počasie, slnka bolo pomenej a teploty kolísali od 15 do 25 stupňov. Voda však bola vyhriata. Náš psíček tam bol namočený 12 hodín denne a my sme sa (skoro všetci) zmočili, kúpalo sa pekne. Hlavne sme sa však venovali člnkovaniu, paddleboardu a rybárčeniu.
Člny, paddleboard a iné vodné povozy
Mám pocit, že každý, kto Domašu navštívi, má nutkavú potrebu umiestniť svoje telo na nejaké iné, plávajúce, teleso a tak stráviť pol dňa 🙂 Trocha preháňam samozrejme, ale skutočne – šlapacích bicyklov, člnov a paddleboardov je na Domaši neúrekom.
Za obrovské plus nášho ubytovania považujem to, že sme mali k dispozícií čln (normálny, nie nafukovací) a švagor rybár dodal motor. Naši chlapi dopravili od chaty k vode čln na vozíku a potom sme sa už len zaoberali veslami, motorom a tomu, koľko batéria vydrží, keď sme sa na člne stále striedali.
Vydržala dosť a celé člnkovanie (či už s motorom alebo bez) bol môj najväčší pôžitok na Domaši.
Takmer zatopené poklady
Člnom sa totiž dajú objavovať mnohé zákutia a tých je na Domaši neúrekom. Tak napríklad kostol Svätého Štefana Kráľa.
Kostol zostal ako jediná pamiatka zatopenej obce Kelča. Obohnali ho kamenným valom a tak vydržal až do dnešných čias. Pri jednej našej návšteve nám však pán farár ukazoval prístrešok so zabudovanou pumpou, ktorá pomáha udržiavať základy kostola. V tomto roku je na Domaši rekordný stav vody, preto je pumpy treba často. Možno si spomínate na obrázky z toho minulého, keď vodohospodári vypustili na jar z jazera priveľa vody a jej úroveň ustúpila hlboko do jazera. Okolo tohto kostolíka vznikli rozsiahle pláže a až k nemu by sme sa člnom nedostali.
Kostolík Najsvätejšieho Srdca Ježišovo v zaniknutej obci Trepec na druhej strane jazera.
Objavíte ho z člna takmer oproti Kelčského kostola. Ak sa veziete popri brehu, objaví sa pred vami nečakane v hustom lese. Pri kostolíku je mólo, pri ktorom sa dá pekne pristáť a priviazať čln.
Jedlo a pitie na Domaši
V bufetoch pri pláži sa dá dostať klasická ponuka pokrmov z mrazených polotovarov ako pizza, smažený syr, kuracie nugetky a podobne. K tomu niečo sladké ako palacinky, wafle a samozrejme, nanuky, pivo a alko a nealko nápoje.
V okolí Domaše je však aj veľa hotelov a motelov, kde dostanete denné menu či výber a’la carte. Najesť sa dá slušne.
No a my sme na pláži v Dobrej objavili aj takýto poklad – hamburger ako z katalógu. Bol naozaj výborný a podávali ho z pristavenej maringotky.
Ubytovanie
Bývali sme v takej tej klasickej á-čkovej chatke, postavenej možno niekedy v 80-tych rokoch a prerobenej. Nebolo to celkom zlé ubytko, bolo však cítiť, že je zariadená najmä pre rybárov a mládežnícke partie, čo sa sem chodia veseliť. Pre nás, ktorí už máme troška vyššie nároky, by som nabudúce brala niečo zariadenejšie a aj, musím povedať, čistejšie.
Myslím, že je veľká škoda, že hoci je okolo Domaše ubytiek na prenájom veľa, na Airbnb nenájdete takmer nič ☹️. Domáci si asi vravia, že ich prenajmú aj tak, ale potom všetko zostáva len na ústnom podaní po známosti (aj rezervácia našej chaty prebehla takto), nemáte si šancu chatku pozrieť dopredu a západniari bez východniarskych koreňov sem ani nezablúdia, lebo jednoducho vôbec na nete nenájdu možnosť prenájmu čohokoľvek v tejto oblasti.
Toľko naše dobrodružstvá na Domaši. Určite sa radi vrátime a preskúmame aj širšie okolie.
A čo vy? Čo ste v lete 2020 objavili u nás na Slovensku?
Majte sa krásne?,
Miša
