Refashion trend a Móda ako odpad

Viete, čo je to „Refashion“ trend? Tento nepreložiteľný pojem znamená, že vezmete starší kus oblečenia a prispôsobíte si ho podľa aktuálnej módy a vašich predstáv. V podstate by sme mohli hovoriť o starom známom prešívaní starého oblečenia. Nemalo by to však byť len o tom, že „zúžim si sukňu po babke“, ale že vytvorím originálny kúsok na mieru, ktorý mi ešte dlho bude robiť radosť.

Refashioning sa mi páči preto, pretože rieši moju dilemu so starým oblečením:

• • na jednej strane uznávam ekologický prístup k móde

• • ale na druhej strane, chcem mať veci, ktoré sú moderné, dobre mi padnú a cítim sa v nich skvele… Bohužiaľ nie som typ, ktorý bude chodiť v starých veciach až do ich úplnej skazy. A tak je odkladanie starého oblečenia mojou večnou témou.

• a po tretie rieši môj problém v sekáčoch – nemám nič proti tomu nosiť niečo z druhej ruky (verím práčkam a dezinfekcií :)), ale zvyčajne keď vojdem do predajne, nenájdem nič, v čom by mi naozaj sedelo, bolo in a chcela by som to nosiť.

Cez víkend som bola s kamoškami na podujatí Móda ako odpad, ktoré sa „refashioningom“ zaoberalo skôr okrajovo, alebo ako vedľajší produkt celkom iného snaženia. Začali sme sa však o veci baviť a špekulovať, ako na to čo najlepšie. Najskôr však niečo málo o tomto evente.

Podujatie je organizované Slovenskou katolíckou charitou. Z názvu „Móda ako odpad“ som usudzovala, že sa budeme baviť najmä o rýchlej lacnej móde, o veciach, ktoré sú vyrábané hromadne a nekvalitne. Celé to však malo skôr benefičný charakter a vychádzalo z práce Skladu Solidarity a práce Charity s ich klientmi, ktorí sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi. Aby som myšlienku lepšie vysvetlila, tu citujem z ich webovej stránky:

„Sklad solidarity, ktorý SKCH prevádzkuje pre ľudí v núdzi, dáva oblečeniu symbolicky novú šancu. Na tom istom princípe fungujú aj mnohé charitatívne zariadenia, v ktorých druhú šancu dostávajú ľudia na okraj spoločnosti. Nepísané pravidlo súčasnej konzumnej spoločnosti – použi a zahoď – sa dotýka aj ľudí vykorisťovaných na rôzne formy moderného otroctva. To dehonestuje ľudskú dôstojnosť. „Použitý človek“ je v očiach mnohých len ďalšou vecou, ktorú už nepotrebujeme. Cieľom podujatia Móda a/ako odpad je upozorniť na problém moderného otroctva.

Na neformálnej diskusii sa dozviete viac o pracovnej terapii, ktorá klientom charity aj prostredníctvom pretvárania šatstva navracia stratenú dôstojnosť a pomáha im zaradiť sa späť do života.“

Charita otvorila pre účely podujatia svoju kapitulskú záhradu (za červenými dverami na Kapitulskej ulici v Bratislave). Je to veľmi príjemný priestor, navyše organizátori pomedzi stromy porozvešali farebné lampióniky a porozostavovali množstvo stoličiek, čím vznikla fajn atmosféra na diskusiu a rozhovory.

Ak náhodou ešte neviete – Sklad Solidarity umožňuje sociálne slabým zakúpiť si  za 1 Eur 5 kusov oblečenia. Všetko pochádza od darcov. Môžete ním byť aj vy, ak prinesiete vhodné, čisté, skôr praktické oblečenie zodpovedajúce ročnému obdobiu. Znamená to, že v zime od vás asi nevezmú vyradené minisukne, ale veľmi sa potešia hrubej zimnej bunde.

Na podujatí sa konala módna prehliadka a dražba vecí z druhej ruky. Bokom stálo niekoľko stojanov s kusmi za 3 alebo 1 Euro. Nuž, prebrali sme a vybrali si 🙂

Podvečer sa konala diskusia. Tá nás zaujímala najviac, pretože sa malo baviť o prešívaní vecí z druhej ruky v rámci pracovnej terapie, ale žiaľ, do zadných radov skutočne bolo počuť len málo. Škoda. Prosím, nabudúce mikrofón.

Tak sme sa odobrali hore na hradby a bavili sa o téme aspoň súkromne, medzi nami dievčatami.

V ideálnom svete ♥♥♥ by sme všetci svoje staršie oblečenie poskytovali na „refashioning“. „Refashionista“ (rozumej zručný krajčír prešívač ) by bolo vážené a dobre platené povolanie. Módne časopisy by boli plné návodov ako vytvoriť aktuálny výkrik módy zo starej sukne aj doma. Najvychytenejšie kúsky by neboli tie najdrahšie, ale tie, ktoré v dobrom zdraví slúžia najdlhšie.

Náš svet však zatiaľ ani zďaleka nezodpovedá tejto predstave a tak je realita úplne iná. Prosím, neberte to tak, že teraz všetkých navádzam na to, aby chytili do ruky ihlu a niť a vrhli na tie šaty z minulého roka. Môj názor je taký, že na všetky zmeny treba ísť postupne. Tak ako sa dakedy pred rokmi začínalo s triedením odpadu, neskôr sa to zľahka prehuplo do odovzdávania šatstva  do kontajnerov, tak teraz skúsme v niektorých prípadoch pouvažovať o tom, či by si nejaký ten náš kúsok nezaslúžil druhý život.

Toto je pár mojich vecí, do ktorých sa mám v pláne pustiť….

… no, som zvedavá, či to dám! 🙂

Krásny deň všetkým!

Miša ♥♥♥