Priznávam sa bez mučenia, že za posledné obdobie som blog a podcast nehanebne zanedbávala. Môžem napísať len toľko, že som mala (zase raz) jedno z tých období v živote, keď som mala pocit, že som začala veľmi veľa projektov naraz. Nestíham sa poriadne venovať žiadnemu a hlava pritom rozmýšľa ešte nad niečím ďalším 🙂 Nebolo to zasa nejak dramatické, že by som sa z toho rútila (to sa už natoľko viem postrážiť), ale povedala som si, že už je načase dať tomu všetkému nejaký systém a toho sa držať. Skončilo sa to tak, že som dala výpoveď v práci 🙂
Ach jaj, výpoveď
Nie, nerobím si srandu, naozaj po viac ako ôsmych rokoch odchádzam z agentúry. Ak ste niekedy zvažovali výpoveď, možno to bolo ako v mojom prípade rozhodnutie, ktoré muselo dozrieť. A prečo som sa rozhodla zo všetkých mojich aktivít vynechať práve to, čo ma najviac živí?
Na moje zamestnanie sa nemôžem stažovať. Mám na starosti klientov, s ktorými sme si (verím) sadli aj po ľudskej stránke a pripravili sme veľa zaujímavých projektov a kampaní. Napriek tomu, cítim, že už pomerne dlhú dobu stagnujem a neviem si nájsť nové výzvy. V inej situácii by som sa s tým uspokojila, ale kedže som sa za posledné roky dostala k aktivitám, ktoré ma bavia naozaj veľmi, povedala som si, že je čas posunúť sa ďalej. Nebolo to rýchle rozhodnutie, práve naopak. Je ťažké opustiť bezpečné hniezdo kvôli neurčitej vidine niečoho, čo ma chytí za srdce. Dostala som sa však do akéhosi zlomového bodu, keď ma priam tlačilo, že „buď teraz alebo nikdy“. A tak som si povedala, že teraz 🙂
A čo ďalej? Rada by som najprv sama sebe venovala pár mesiacov, keď sa budem zaoberať iba tým, čo ma baví. Okrem môjho blogovania, fotenia atď. ma veľmi chytilo najmä spravovanie sociálnych sietí. Veľmi sa mi na tom páči, že vidím okamžitý výsledok na predaji či aspoň reakciách. To je presne to, čo mi za tie roky v mediálnych agentúrach chýbalo. Človek je tam predsa len ďaleko vzdialený od reálnych zákazníkov. A mne tie „naozajstné výsledky“ akosi dávajú zmysel najviac.
Najväčší darček sama sebe
Tak takto vnímam, že si sama sebe doprajem pár mesiacov, nazvime to, voľnejšieho režimu. Nebude to o ničnerobení, bude to o mojich záľubách a aj o práci, len z iného súdka. Nechcem ani povedať, koľko rokov už pracujem nepretržite a to som začala ešte počas vysokej. Posledné dva roky na skrátený úväzok (článok a podcast tu), ale aj tak. Toto posledné obdobie mi dalo slobodu na to, aby som mala čas aj na iné aktivity a tým teraz hovorím Áno.
A čo ďalej? Korporácia či freelancer?
Nuž, pevne verím, že korporáciou sa zlákať nedám. Hoci mediálna agentúra nie je zrovna korporátny kolos s tisíckou zamestnancov na slovenskej pobočke, predsa len som k rôznym globálnym reportom a riadeniu pričuchla. A najmä – rok či dva v biznis centre ma z túžby pracovať v podobnom zariadení celkom vyliečila. Okná, ktoré sa nedajú otvoriť, kopa zamračených tvárí ráno pred večne neprichádzajúcimi výťahmi, všetky tie klikačky a kartičky, aby sa človek vôbec dostal dnu, open office, celodenné počúvanie telefonátov a rozhovorov množstva ľudí… No, ja na to prosto nie som stavaná. Odjakživa viem, že som introvert, ale tu už začínam túžiť priam po pustom ostrove 🙂
V takýchto chvíľach úprimne navrhujem, aby sme všetci ostali doma na home office. Ušetrili by sme Bratislave tisícky áut v doprave a sebe kopu času a nervov.
Samozrejme chápem, že nie všetci to cítime takto, ale rozhodla som sa dopriať si počúvať samú seba, dať na svoj vnútorný hlas. Verím, že to je jedna z úloh, ktoré v živote máme a ak to robíme dobre, povedie nás tou správnou našou cestou.
A tak aj teraz doťahujem v práci veci do konca roka, pracujem veľa z domu a pomaličky si začínam užívať celkom príjemné prechodné obdobie.
A možno to bude celé naopak 🙂
Nedá mi ešte jednu poznámku ku korporácii – kamarátka Lenka z blogu Lenka Says urobila krok odchodu z korporátu pred rokom. (mrknite na článok Aký je život na voľnej nohe po pol roku. Očakávanie a realita) Dnes má za sebou rok skúseností, založenú vlastnú firmu a pred sebou celkom inú cestu. Čím ma však ale prekvapila, je, že v poslednom čase začala riešiť coworkingový office. Ak neviete o čo ide, tak je to kancelária, do ktorej chodíte dobrovoľne ( 🙂 ), dokonca za miesto platíte poplatok a trávite tak čas v kancelárií s inými ľuďmi. A prečo vlastne? Lenka vraví, že po čase začala cítiť, že nedokáže už byť tak efektívna pri práci z domu. Potrebuje prostredie, ktoré by ju stimulovalo. A veľmi si to pochvaľuje. Jej zážitky nájdete na jej FB.
Späť k móde – kostým do práce
Aby som dnes predsa len dala aj nejakú outfitovú inšpiráciu, pridávam do článku fotky tohto kostýmu ako stvoreného na pracovné stretnutia. V nasledovnom príspevku na Instagrame som písala o tom, že sa tu krásne prelína moje zamestnanie s mojimi novými pracovnými výzvami, tak vám tu dávam celý post. Kliknite.
Tak, nad dnes je to všetko. Predpokladám, že je nás viac, ktorí rozmýšľame o tom, čo by bolo pre nás v práci to pravé. Možno ste z tých šťastlivcov, ktorí tú svoju pravú cestu nasledujú už pár rôčkov. A možno vám aktuálne zmestnanie celkom vyhovuje, nikde príliš netlačí a len tak nezáväzne pokukujete po nejakej „srdcovke“. Nuž, nech je ako chce, budem veľmi rada, ak mi dáte vedieť sem či na Insta. Teším sa na vaše príbehy.
Želám vám deň presne podľa vašich predstáv,
vaša Miša.
Veľmi na Teba stále myslím, Miška, držím päste, pusu Beduna ❤️
Veľmi si to vážim, ďakujem!