Dejiny kostýmu V.Veselé 60. roky.

60. roky znamenali v móde (už opäť) radikálnu zmenu. Tentokrát to bola zmena k uvoľnenosti, veselosti a mladistvému výzoru. Čo to ale znamenalo pre kostým? Obávam sa, že nič dobré.

Nie, nebojte sa, nechystám sa odsudzovať strihy 60.rokov. Skôr tým myslím, že kostým sa vytratil z každodenného rebríčka „čo si dnes oblečiem?“

Pokým v 50.rokoch udávali trendy francúzsky návrhári haute couture, v 60.rokoch vládla svetu móda pre mladých a jej prispôsobenie masovému trhu. Išlo priam o generačnú výmenu.

Uvoľnený kostým 60.roky

Prím udávali mladí návrhári, ktorí do módy priniesli predovšetkým minisukňu (čokoľvek nad koleno). Skrátená dĺžka extra sedela šatám, sukňovým šatám a krátkym plášťom – všetko v áčkovej siluete.

Jedna z návrháriek, ktorá udávala tón, bola Britka Mary Quant. Dalo mi veľmi veľa práce nájsť od nej aspoň jeden kostým. Navrhovala módu pre mladých a tá sa v tejto dekáde veľmi odklonila od toho, čo nosili ich rodičia.

Výrazné až krikľavé farby, color-blocking, spadnutý pás, pruhy, kvetinová potlač, výrazná bižutéria, veľké geometrické vzory, farebné pančuchy (pod minisukňu musela ísť novinka –  pančuchové nohavice, podväzky by bolo vidno), nízke topánky s remienkom do tvaru T, Mary Jane topánky,  futuristické materiály, takmer žiadne výstrihy, veľké goliere, veľké gombíky…to všetko obsahovala nová móda pre mladých.

Klasický kostým ako komplet sukne a saka nahradil skôr komplet šiat a krátkeho áčkového kabátika.

Kostým Jackie Kennedy

Napriek tomu, jedna klasická kostýmová ikona sa v tejto dekáde bez debaty našla: Jackie Kennedy a jej pastelové kostýmčeky prvej dámy. Jackie mala tesne po tridsiatke, jej štýl bol mladistvejší a uvoľnenejší ako štýl jej predchodkýň.

 Šatník pre prvú dámu navrhoval americký dizajnér Oleg Cassini. Bol jej dvorným návrhárom a stvoril image „Jackie look“, ktorý sa okamžite začal kopírovať po celom svete. Typické pre Cassiniho boli jednoduché geometrické línie, škatulovité strihy kabátikov, výrazné látkou potiahnuté gombíky, drahé látky a „pillow“ klobúčiky. Okrem denných kostýmov vytvoril pre prvú dámu viac ako 300 elegantných modelov vrátane kožuchov a večerných šiat.

Vymizla v páse preštiknutá silueta 50.rokov. Pás bol v strihoch len naznačený, takmer voľný. Plecia oblé, rukávy sedemosminové, sukňa tesne pod kolená, strih sukne voľnejší ako púzdrová sukňa. Typické bolo ladenie celej postavy v jednej farbe.

Návrhári, ktorí udávali tón v 50.rokoch, na kostým nezanevreli:

Zopár kúskov od vtedy debutujúceho Yvesa Saint Laurenta. V tých časoch sa pohrával so slávnymi áčkovými šatami inšpirovanými Modrianim a sukňovým kostýmom sa venoval len okrajovo.

Nohavicový kostým

V týchto mojich mini dejinách kostýmu som ešte nespomenula nohavicový kostým. Zhruba od 20. rokov sa kde tu objavil. Prvé verzie vznikli z čisto praktických dôvodov, ako pracovná alebo vojenská uniforma a z nich aj čerpali inšpiráciu na strih a materiál. Od 60.rokov sa však nohavicový kostým začal objavovať čoraz častejšie. Začiatkom dekády ho uviedlo na trh zopár britských a amerických návrhárov. Ako najslávnejší pioniersky počin však zostal v dejinách zapísaný „Le Smoking“ od, práve spomínaného, Yvesa Saint Laurenta. Išlo o dvoj- alebo trojdielnu (nohavice, vesta, sako) adaptáciu mužského klasického smokingu.

Jeho línie však boli upravené tak, aby nositeľkám lichotili – jemnejšie vykrojený limec, strih saka kopírujúci postavu, strih nohavíc predlžujúci nohy. Mohli byť doplnené ženskými doplnkami ako stužkami alebo mašľami pri krku, vysokými podpätkami a kabelkou. Pri vyhľadávaní fotiek som našla dva štýly ako sa smoking štylizoval – buď na takmer androgýnne veľmi štíhle dievča s ulízanými začesanými vlasmi, alebo naopak na  ženskú postavu so všetkými potrebnými krivkami, bohatým navlneným účesom a dámskymi doplnkami.

V tom čase nebolo bežné, aby si ženy obliekali nohavice minimálne na formálne príležitosti. Nohavicový kostým sa spájal so silnou, emancipovanou ženou, ktorá neostane nič dlžná mocnému mužskému svetu.

Le Smoking

„Le Smoking“ zostal klasikou  a pojmom. Dodnes ho vidíme každú sezónu na celebritách na červenom koberci.

Tak, a teraz rozmýšľam nad tým, či by nebolo šikovné mať jeden takýto smoking (obávam sa, že žiaľ nie YVS) doma. Na špeciálne príležitosti. Som skôr zástancom klasických sukňových kostýmov, ale ako tak na to pozerám…možno je to zaujímavý pocit – smoking a lodičky…hm, ako power woman:)

Čo poviete?:)

Krásny večer

Miša

Predchádzajúci vývoj kostýmu ovplyvnený Christianom Diorom si môžete prečítať TU, o bláznivých 70.rokoch a nohavicovom kostýme TU.